Úplne prvým zakorenením tejto dodnes udržiavanej spoločnosti fanúšikov trabantov bolo položenie kameňa neoficiálnym spôsobom. V roku 2001 sa stretli nadšenci, majitelia značky Trabant na priateľskom stretnutí v Ivanke pri Nitre. Práve Trabi – technicky zdatnej trojke: Imrich Foldeš , Július Klein a MUDr. Peter Kyčina. V tejto zostave môžeme vďačiť za dobrý štart toho, čo dnes môžeme s plným nasadením zveľaďovať a rozvíjať na zrazoch – TRABANTIZMUS NA SLOVENSKU

MUDr. Peter Kyčina lekár – kardiológ z Liptova zrealizoval prvý Slovenský Trabantzraz v Kremnici. Písal sa rok 2002 a za plnej mediálnej podpory vďaka Jožkovi Balkovi, redaktorovi Slovenského rozhlasu boli všetky cesty smerujúce do historického mesta známej mincovne plné Trabantov.

Neskôr sa začali vynárať na Slovensku ďalší a ďalší. V nasledujúcich rokoch sa sústredili Trabanťáci v Bratislavskom Trabantklube pod vedením Patrika Rusnáka, na východe zas základňu vytváral Laci Durbák. Ani stredné Slovensko nemohlo v takejto skvelej veci zaostávať. Preto sa vytvorila skupina Trabantistov okolo Andreja Oravského z okolia Banskej Bystrice – Slovenskej Ľupči, ktorý prostredníctvom úzkeho kontaktu aj s Milanom Ivanom a študentkou Ildikó Udvari – v Nitre s Imrichom Foldešom (bol to ich technický majster počas štúdií na UKF) nasledovali v myšlienke rozvoja Trabantizmu.

Každý klub v rôznych častiach Slovenska však časom prešiel transformáciou. Prirodzeným vekovým posunom mladých členov došlo k upusteniu od členstva a postupnému útlmu aktivít. V roku 2017 sa uskutočnilo stretnutie aktívnych členov regionálnych klubov. Na tomto stretnutí sa časť členov zhodla na vytvorení spoločného občianskeho združenia – Slovenský Trabantklub.

CHCEŠ SA STAŤ NAŠIM ČLENOM?  Jednoduché ….

Budeme radi, ak sa rozhodneš ukotviť v našom klube a spoločne sa podielať na zachovaní značky Trabant resp. IFA group (Barkas, Wartburg, Simson, Robur a pod.). Spoločne budeme zdieľať radosti a útrapy vlastníctva tohto vzácneho druhu vozidiel.

Vstup do členstva klubu so všetkými administratívnymi úkonmi prebieha vždy len 1x ročne, a to osobne na Výročnej členskej schôdzi, ktorá sa koná na Mikulášskom Trabantzraze (najbližšie každoročne v Decembri. Uchádzač o členstvo by mal prejaviť viditeľný záujem o zachovanie alebo renováciu vozidla a iných aktivít týkajúcich sa budúceho členstva v klube.

Po negatívnych skúsenostiach s okamžitým prijatím člena do klubu meníme pravidlá nasledovne. Uchádzač musí po dobu minimálne jedného roka prejaviť skutočný záujem o členstvo v klube účasťou na podujatiach a aktivitách klubu a následne bude jeho vstup do klubu posúdený na koncoročnom sneme.

Jednorázové členské je 30,00 EUR.

Každoročné opakované ČLENSKÉ je 10,00 Eur / 1os.- člen

Trabant je jedna zo značiek automobilov vyrábaných v minulosti automobilkou Sachsenring v saskom meste Zwickau. V 80-tych rokoch sa stal mimoriadne populárnym aj v niekdajšom Česko-Slovensku. Okrem NDR bol zvlášť rozšírený aj v Maďarsku. Odhaduje sa, že spolu sa ich vyrobilo 3,2 miliónov kusov. Auto malo neekologický, vzduchom chladený dvojtaktný dvojvalcový motor s objemom 600 cm³. Ako palivo slúžila zmes benzínu a oleja M2T. Keďže nemalo ukazovateľ stavu paliva, bola pridaná mierka (palička), ktorá po zasunutí do nádrže ukázala hladinu paliva. Priemerná spotreba bola asi 6 litrov/100 km.

Prvým typom bol Trabant 600 s oblými tvarmi karosérie a jeho nástupcom bol hranatejší Trabant 601 s hrdým názvom Limousine alebo Combi. Prevodovka bola 4 stupňová s radiacou pákou pod palubnou doskou. Karoséria bola dvojdverová plus zadné dvere v prevedení Combi, mala oceľový skelet s prilepenými plátmi plastu, vďaka čomu si získal ironickú prezývku PVC jaguár alebo BMV (Bakelitové Motorové Vozidlo). Bol určený pre 4 osoby. Vyrábal sa aj v prevedení pre invalidov – tzv. Hycomat, ktorý mal ovládanie spojky na radiacej páke a aj v prevedení pre armádu a políciu, ako otvorené terénne vozidlo s plátenou strechou. Pred ukončením jeho výroby sa vyrábal aj so štvortaktným motorom Volkswagen a s nádržou na benzín nie v motorovom priestore, ale v zadnej časti vozidla. Tiež elektroinštalácia bola zmenená zo 6 V na 12 V. Jeho nevýhodou bolo teplovzdušné kúrenie so zberačmi tepla okolo valcov, ktoré bolo účinné len počas jazdy, kedy ventilátor hnal vzduch do kabíny.

Zdroj: wikipedia